Každý deň sa obzeráš, za spomienkami, ktoré máš
ťahajú ťa ku dnu ako vír.
Zmätený a stratený, obíjaš sa o ženy,
ani jedna z nich ti nepatrí.

Na lásku viac neveríš,
prázdna posteľ ako skrýš
si zabudol, aké je to mať rád.

Otvor oči zasnené,
počkám kým si spomenieš,
alebo aj nie.

Ou, Poď so mnou,
prevediem ťa snom, čo nekončí,
ou, poď so mnou,
prejdeme hustou hmlou

Stačilo by zopár slov,
škoda, že pod hladinou,
pravidlá sú ľahko rozpustné.

A tak plávam za tebou,
vodoprázdnom nezmyslov,
budíme sa v celkom inom sne.